Prvé kroky k vzniku moderného typu zdravotníckeho zariadenia, v ktorom sa navzájom prelínajú a doplňujú zdravotné, sociálne, kultúrne a duchovné dimenzie v starostlivosti o starých, dlhodobo chorých a zomierajúcich ľudí boli urobené v decembri 1989.

Geriatrické centrum v Košiciach vzniklo 1. 7. 1991 ako štátna rozpočtová organizácia. Zakladateľom a prvým riaditeľom centra bol prof. MUDr. Štefan Koval, PhD..

Veľký význam mal návrat rehoľných sestier Kongregácie božského Vykupiteľa, ktoré v boli v 50-ych rokoch 20. storočia nútené odísť z Fakultnej nemocnice v Košiciach. Komunita sestier vykupiteliek začala pracovať v geriatrickom centre od jeho vzniku. Podpora arcibiskupa košickej diecézy mons. Alojza Tkáča a pomocného biskupa Bernarda Bobera je pre smerovanie geriatrického pracoviska dôležitým faktorom naplňovania vytýčeného cieľa.

Rozhodnutím ministra zdravotníctva SR zo dňa 25. 05. 1992 bol Geriatrickému centru pozmenený názov na Geriatrické centrum sv. Lukáša v Košiciach.

V roku 2000 rozhodnutím Ministerstva zdravotníctva SR Geriatrické centrum sv. Lukáša bolo zatriedené medzi vysoko špecializované pracoviská a bol mu pozmenený názov na Vysokošpecializovaný odborný ústav geriatrický sv. Lukáša v Košiciach.

Vysokošpecializovaný odborný ústav geriatrický sv. Lukáša v Košiciach bol k 1. 4. 2004 v zmysle uznesenia vlády SR č. 275 zo dňa 31. 3. 2004 transformovaný na neziskovú organizáciu poskytujúcu všeobecne prospešné služby. Zakladateľmi Vysokošpecializovaného odborného ústavu geriatrického sv. Lukáša v Košiciach n.o. sú Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky a Arcidiecézna charita Košice.

Dňom 1. júla 2004 bola dekanom Pedagogickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku podľa zákona o vysokých školách č. 131/2002 Z. z. § 27 ods. 1, písmeno j), v súlade so Štatútom PF KU po vyjadrení AS KU zo dňa 22.6.2004 v tunajšom ústave zriadená Klinika geriatrie, rehabilitácie a ošetrovateľstva – špecializované klinické pracovisko Vysokošpecializovaného odborného ústavu geriatrického sv. Lukáša v Košiciach a Ústavu zdravotníctva a sociálnej práce pri PF Katolíckej univerzity v Ružomberku. Uvedená klinika slúžila na výučbu akreditovaného vysokoškolského štúdia v odbore ošetrovateľstvo, ako aj na uskutočňovanie vedeckého výskumu v odboroch, na ktoré sa špecializuje. Prednostom Kliniky geriatrie, rehabilitácie a ošetrovateľstva bol MUDr. Peter Pavlov.

Dekan Lekárskej fakulty UPJŠ Doc. MUDr. Andrej Jenča, CSc. v zmysle § 56 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, § 35 a 36 zákona č. 131/2002 Z. z . o vysokých školách, čl. 27 a čl. 64 ods. 1 písm. b) Štatútu Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach, po prerokovaní na vedení fakulty dňa 21.9.2004 a po schválení Akademickým senátom Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach dňa 22.9.2004 zriadil s účinnosťou od 1.10.2004 vo Vysokošpecializovanom odbornom ústave geriatrickom sv. Lukáša v Košiciach n.o. ako výučbovú základňu Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach Kliniku geriatrie a ošetrovateľstva Lekárskej fakulty UPJŠ a VŠOÚG sv. Lukáša v Košiciach n.o. Prednostom kliniky sa na základe výsledku výberového konania stal Doc. MUDr. Marián Sninčák, PhD.

 

Patrón lekárov

Sv. Lukáš, evanjelista, sa narodil pravdepodobne v sýrskom meste Antiochia. Bolo to bohaté mesto s výbornou polohou, ale zároveň aj pohanské. Aj Lukášovi rodičia boli bohatí pohania. Dali ho študovať, pretože mal veľké nadanie. Stal sa lekárom, veľa cestoval po Grécku a Egypte. Kedy a akým spôsobom sa obrátil na kresťanstvo, nevieme. Možno to bol sv. Pavol, ktorý ho zachytil svojimi kázňami v Antiochii. Sv. Pavla potom Lukáš sprevádzal na jeho apoštolských cestách. V roku 51 išiel s ním a s inými učeníkmi (Timotejom a Sílasom) do Filíp, Solúna, Macedónska a následne aj do Grécka, Malej Ázie, Palestíny, Sýrie, Talianska. On ako jediný zostal s ním aj v Ríme vo väzení a bol s Pavlom aj pred jeho smrťou, ako sám Pavol píše: „…jediný Lukáš je so mnou.“

Zrejme na Pavlov popud Lukáš napísal opis života a pôsobenia Pána Ježiša, teda evanjelium. Veľa udalostí mu porozprával sv. Pavol, ale svätí otcovia píšu, že bol blízkym priateľom apoštola sv. Jána a Panny Márie a poznal aj iných apoštolov. Mal teda dosť prameňov, aby hodnoverne zachytil účinkovanie Ježiša Krista. Svoje evanjelium venoval vznešenému Teofilovi. Napísal ho zrejme po páde Jeruzalema, medzi rokom 80 až 90 v gréčtine. Adresoval ho kresťanom, ktorí sa obrátili z pohanstva. Svedčí o tom aj okolnosť, že v evanjeliu sa vždy snaží podrobne vysvetliť židovské zvyklosti. Vo svojom evanjeliu ako jediný z evanjelistov prináša podrobný opis narodenia Mesiáša. Veľmi veľa a veľmi pekne píše o Božom milosrdenstve (podobenstvo o márnotratnom synovi, dobrom pastierovi, milosrdnom Samaritánovi, Mária Magdaléna, kajúci lotor). Svoje evanjelium začína Zachariášovou obetou v chráme, preto jeho symbolom sa stal býk.

Skutky apoštolov takisto pochádzajú z pera tohto brilantného pisateľa. Venuje ich tiež tomu Teofilovi, pre ktorého písal aj evanjelium. Cieľom tejto druhej knihy bolo, aby podal svedectvo o živej Cirkvi, ktorá nezanikla, aj napriek tomu, že okolo zúril pohanský svet. Opisuje nám nanebovstúpenie Pána, zoslanie Ducha Svätého, ďalej sa kniha zaoberá najmä pôsobením sv. Petra a sv. Pavla.

Po Pavlovej smrti (r. 67) Lukáš podľa tradície hlásal evanjelium v Dalmácii, Taliansku a Galii. Niektorí uvádzajú, že sa dostal aj do Horného Egypta a Lýbie. Akým spôsobom zomrel, nie je isté. Niektorí hovoria, že vo veku osemdesiatštyri rokov ho obesili v Patrase v Grécku. Iní však tvrdia, že zomrel prirodzenou smrťou.

Medzi kresťanmi je rozšírené, že bol aj maliarom a namaľoval obraz Panny Márie. Pripisujú sa mu dokonca niektoré obrazy na Východe. Nie je to však pravdepodobné. Isté je, že namaľoval duchovný obraz Panny Márie vo svojom evanjeliu, keďže o nej písal najviac zo všetkých evanjelistov. Takisto je neisté, kde sa nachádza jeho hrob, aj keď mnoho miest si nárokuje jeho vlastníctvo. Vedecké výskumy z roku 1998 hovoria, že miestom jeho hrobu by mohla byť bazilika sv. Justíny v Padove (Taliansko).