Sv. Lukáš je patrón lekárov, učiteľov a maliarov, je evanjelista a sa narodil pravdepodobne v sýrskom meste Antiochia. Bolo to bohaté mesto s výbornou polohou, ale zároveň aj v tej dobe pohanské. Aj Lukášovi rodičia patrili k bohatým pohanom. Dali ho študovať, pretože mal veľké nadanie. Neskôr po študiu sa stal lekárom, veľa cestoval po Grécku a Egypte. Praci lekára sa venoval dlhé roky. Neviem sa kedy a akým spôsobom sa obrátil z pohanstva na kresťanstvo. Možno to bol práve sv. Pavol, ktorý ho zachytil svojimi kázňami v Antiochii.

Sv. Pavla neskôr Lukáš sprevádzal na jeho apoštolských cestách. V roku 51 n.p. šiel s ním a s inými učeníkmi (Timotejom a Sílasom) do Filíp, Solúna do Macedónska a následne aj do Grécka, Malej Ázie, Palestíny, Sýrie, Talianska. On ako jediný zostal s sv. Pavlom aj v Ríme vo väzení a bol s s mím aj pred jeho smrťou, ako sám Pavol píše: „…jediný Lukáš je so mnou.“ Zrejme na Pavlov popud Lukáš napísal opis života a pôsobenia Pána Ježiša, teda evanjelium. Veľa udalostí mu porozprával práve sv. Pavol, ale svätí otcovia píšu, že bol blízkym priateľom apoštola sv. Jána a Panny Márie a poznal aj iných apoštolov. Mal teda dosť prameňov, aby hodnoverne zachytil účinkovanie Ježiša Krista. Svoje evanjelium venoval vznešenému Teofilovi. Napísal ho zrejme po páde Jeruzalema, medzi rokom 80 až 90 v gréčtine. Adresoval ho kresťanom, ktorí sa obrátili z pohanstva. Svedčí o tom aj okolnosť, že v evanjeliu sa vždy snaží podrobne vysvetliť židovské zvyklosti. Vo svojom evanjeliu ako jediný z evanjelistov prináša podrobný opis narodenia Mesiáša. Veľmi veľa a veľmi pekne píše o Božom milosrdenstve (podobenstvo o márnotratnom synovi, dobrom pastierovi, milosrdnom Samaritánovi, Márií Magdaléne, kajúciom lotorovi). Svoje evanjelium začína Zachariášovou obetou v chráme, zároveň preto v jeho symbole sa ocitá býk.

Skutky apoštolov takisto pochádzajú z pera tohto brilantného pisateľa. Venuje ich tiež tomu Teofilovi, pre ktorého písal aj evanjelium. Cieľom tejto druhej knihy bolo, aby podal svedectvo o živej Cirkvi, ktorá nezanikla, aj napriek tomu, že okolo zúril pohanský svet. Opisuje nám nanebovstúpenie Pána, zoslanie Ducha Svätého, ďalej sa kniha zaoberá najmä pôsobením sv. Petra a sv. Pavla. Po Pavlovej smrti (r. 67) Lukáš podľa tradície hlásal evanjelium v Dalmácii, Taliansku a Galii. Niektorí uvádzajú, že sa dostal aj do Horného Egypta a Lýbie. Akým spôsobom zomrel, nie je isté. Niektorí hovoria, že vo veku osemdesiatštyri rokov ho obesili v Patrase v Grécku. Iní však tvrdia, že zomrel prirodzenou smrťou.

Medzi kresťanmi je rozšírené, že bol aj maliarom a namaľoval obraz Panny Márie. Pripisujú sa mu dokonca niektoré obrazy na Východe. Nie je to však pravdepodobné. Isté je, že namaľoval duchovný obraz Panny Márie vo svojom evanjeliu, keďže o nej písal najviac zo všetkých evanjelistov. Takisto je neisté, kde sa nachádza jeho hrob, aj keď mnoho miest si nárokuje jeho vlastníctvo. Vedecké výskumy z roku 1998 hovoria, že miestom jeho hrobu by mohla byť bazilika sv. Justíny v Padove (Taliansko).

Vzdajme úctu sv. Lukašovi v naších myšlienkach.